štvrtok 19. februára 2009

Splnený sen

SPLNENIE SNA
Otrokovice – Moraviaman 21.06.2008

Ako sa to všetko začalo? Minulý rok som sa prvý krát zúčastnil pretekov v dlhom triatlon v Nitre s názvom Slovakman ako člen Omil týmu. Stiahli ma moji bývalí spolužiaci a dlhoroční výborní kamaráti z Nitry Jano s Ľubom. Som im za to v podstate vďačný, pretože som dovtedy nikdy nevidel naživo triatlon a bol to pre mňa výnimočný zážitok umocnený aj mojou účasťou na cyklistickej a bežeckej časti. Potom nastal akýsi zlom v mojom športovom napredovaní, ktorý nabral správny smer po spoznaní sa s ironjozefom a jeho zasvätením do tajov pretekov známych pod názvom ironman. Som mu vďačný za všetku pomoc i množstvo potrebných a dôležitých informácií. Absolvovali sme zopár spoločných tréningov, najmä dlhšie cyklistické trasy, zopár bežeckých výletov a pravidlom sa stali naše plavecké tréningy, ktoré osobne potrebujem zo všetkého najviac. Môj parťák je o niekoľko tried lepší plavec, takže dôležitosť plaveckých tréningov si aspoň stále uvedomujem. Po mojom teste pred tromi týždňami na polovičných ironmanských dištanciách som sa po krátkom zotavení rozhodol splniť si jeden zo svojich snov a absolvovať ironmana, pričom voľba padla na moravského železného muža s názvom Moraviaman.
Čoraz viac sa blížil termín pretekov a ja som si neustále kládol otázku či si kúpiť neoprén alebo nie. Vďaka informáciám od ironjozefa, že sa v Otrokoviciach posledné roky plávalo bez neoprénov som sa nakoniec rozhodol veriť tomu, že teplota vody bude nad 24°C a všetci budeme plávať bez „gúm“. Rozhodne som si to aspoň želal, pretože ak by sa plávalo za pomoci neoprénov, potom by sa rozdiely medzi nami neplavcami a výbornými plavcami ešte zvýraznili. Odhodlaný zvládnuť 226 km dlhú púť som bol, už stačilo iba zarezervovať ubytovanie v hoteli společenský dúm blízko štartu, pobaliť si všetky „drobnosti“ ako bicykel, ja osobne iba cyklistické kraťasy bez vložky použiteľné i pri plávaní, prilbu, tretry, dres, tenisky, čiapku a v neposlednom rade to najdôležitejšie, čiže „benzín“ vo forme 10-tich kusov gélov, štyroch tyčiniek power bike, tri kofeínové bomby shleha a niekoľko kusov protikŕčových tabliet. Vsadil som na rady skúsenejšieho parťáka ironjozefa, pričom som si stravovanie otestoval na predchádzajúcom halfironmanovi a bol som spokojný.
Je piatok 20.06.2008 15,00 hod. a spoločne s ironjozefom vyrážame zbalení smer Otrokovice. Na miesto prichádzame bez problémov, nakoľko to máme z domu iba niečo okolo hodinky cesty. Máme čas, tak sa najskôr ubytovávame, vykladáme veci z auta a presúvame na štrkovisko, kde je aj prezentácia. Preberám si svoje prvé ironmanské číslo a s úžasom zisťujem, že hneď pri mojej premiére sa zúčastňuje pretekov celá dlhotratiarska elita vrátane extra kvalitného profíka Petra Vabrouška, pre ktorého je to takmer domáce prostredie. Obhliadame si trať plávania a začínajú sa plniť moje obavy o teplote vody, čo sa neskôr potvrdzuje a ľutujem, že som sa neodhodlal investovať do neoprénu. Beriem to s nadhľadom a ubezpečujem samého seba, že prvý dlhý triatlon a môj druhý celkovo musím prejsť tak ako sa patrí, čiže bez pomôcok. Pochutnávame si na Jozefových palacinkách, dávame si nejaké občerstvenie a vychutnávame si tú pred štartovú atmosféru. Stretávame sa s chlapcami z fóra, vymieňame si pocity a odhadujeme zajtrajší výsledok. Najviac obáv mám jednoznačne z plávania, ale ako hovoríme v Omil týme „Bolesť je dočasná, víťazstvo trvalé“, takže verím, že ma nič nezlomí. Odchádzame do hotela so želaním dobrého spánku a oddychu pred veeeľmi ťažkým dňom. Večer sme si ešte skontrolovali a rozdelili všetok materiál podľa disciplín, dofúkali bicykle, či dojedli zvyšky sacharidov v palacinkách a ovocných kompótoch. Suseda nám robil náš ďalší kamarát Jožko s manželkou, ktorý aj po päťdesiatke dokazuje aký dokáže byť triatlon krásny šport až priam droga. Do postele sa ukladám už veľmi nervózny s nádejou, že si trochu oddýchnem.
Opak je pravdou, prebdená noc počas ktorej som sa na posteli otočil snáď toľko krát čo zem za celý môj život mi na pokoji nepridala. Raňajkujem ryžu s ananásom, tlačím do seba čo to dá ale je to drina. Balíme veci a odchádzame do miesta štartu, pričom vonku zisťujem, že teplo vyzerá inak. Ráno čas neuveriteľne letí, ukladáme veci do depa, píšu mi prvýkrát číslo na lýtko a rameno čo u mňa vyvoláva predstavu triatlonistu, ktorý sa naozaj zúčastňuje pretekov. Posledné úpravy vecí v depe, už ani neviem či som nervózny, vyburcovaný alebo mám strach. Väčšina si hovie v teplých neoprénoch a mňa drkoce od zimy. Už nech je odštartované, nech to nejako dopadne, naozaj som nervózny. Ešte požehnanie od kňaza stojaceho vo vode, žeby to bolo až také zlé?
07,00 hod. odštartované! Všetci sa vrhajú do vody ako zmyslov zbavení. Ja sa rozvážne zoznamujem s chladnosťou vody a rozbieham sa ako skúsený voľnoštýliar. Zo začiatku ma teší, že nie som posledný a snažím sa nájsť si správny rytmus, čo sa mi dlhšie nedarí. Na vydýchanie radšej občas vkladám prsia, na kraula v celku si radšej netrúfam. Môj dnešný cieľ je prísť do cieľa pokiaľ možno zdravý a s dobrým pocitom. Prvé kolo mám za sebou, vybieham po schodíkoch, mierne sa potácam, ľudia povzbudzujú, prebieham okolo a začínam predposledné kolo. Pokračujem v nasadenom trende, zatiaľ čo v strednej časti ma prekvapujú moje črevá a skúšajú moju odolnosť. Tieto starosti som s veľkými problémami zažehnal, zopakoval som si výbeh a silu mi dodala predstava posledného kola. Tu som začal pociťovať neskutočnú zimu a nedokázal som ju zažehnať ani zmenami tempa. Vydržal som a šťastný ako keby som zvládol celú trať som sa rútil do depa časom 1:46:05 hod. Premiérovo odplávaných 3800 metrov v mojom podaní ma trasúc vyhecovalo do ďalšieho boja aj keď som okupoval posledné miesta.
Trochu s problémami som sa obliekol a vyrazil v ústrety 180-tim kilometrom na bicykli. Okamžite som sa po najdlhšom kúpaní musel občerstviť svojim ionťákom, gélom a anticrampami. Cyklistiku som si v podstate užíval, i keď mi nejaká osa vletela priamo do prilby a riadne ma uštipla do hlavy, čo ma nachvíľu spomalilo. Trať bola kopcovitá, ale zaujímavá. Posledných 50 km som sa začal trápiť, ale rátal som koľko mi chýba k vysnenej 226-ke a keďže to už bolo menej ako polovica tak to fungovalo ako hnací motor. Konečne sa blížim po šiestich hodinách na bicykli k teniskám a s riadnou dávkou irónie sa upokojujem, že už ma čaká iba maratón. Vybieham a hneď za depom sa riadne občerstvujem. Melón, ionťák a môžem valiť. Po prvých kilometroch mi je jasné, že to asi nebude jednoduché. Snažím sa držať Zuzky z fóra a pohľad na hodinky mi hovorí, že ak toto tempo vydržím bude to dobrý čas pod štyri hodiny. Tento optimizmus mi vydrží asi len päť kilákov, začínam čoraz častejšie spomaľovať, na každej občerstvovačke si beriem minimálne dva poháre iontu a niekoľko metrov kráčam. Bojujem už aj s počasím, pretože sa asi začína ozývať telo, ktoré je celý deň vystavené pálivému slniečku. Teraz to už začína byť naozaj o vôli, ale také zahmlené myšlienky o nedokončení rýchlo zaháňam a hovorím si, že
prinajhoršom dôjdem pešo. Dávam si zopár prestávok na toaletu, ale na počudovanie sa stále snažím bežať. Moje polary mi ukazujú, že to bude čas pod trinásť hodín, tak to už nehrotím a neohrozene sa blížim do cieľa. Víťazoslávne si vychutnávam posledné stovky metrov, ktoré lemujú ešte nejaký fanúšikovia a s pocitom úľavy, zadosťučinenia a neskutočnej radosti pretínam pomyselnú cieľovú pásku, kde pózujem kvôli svojej výnimočnej fotografii. Vymieňame si vzájomné gratulácie s ironjozefom, Jožkom i známymi z fóra. Na krk dostávam medailu, ktorú si momentálne veľmi cením a popri tom dostávam klasickú otázku od moderátora podujatia Stanislava Bartúška o počte absolvovaných ironmanov.
Viem, že čas nie je bohviečo, pretože mám určite na viac, ale aspoň sa môžem stále zlepšovať. Už v cieli som si vedomý, že to nebol môj posledný triatlon. Som síce patrične unavený, ale neskutočne šťastný, že sa mi podarilo niečo, čo sa mi ešte pred pár mesiacmi ani nesnívalo. Čakáme v priestoroch cieľa, občas niečo zobneme a tešíme sa na vyhlásenie výsledkov aj losovanie tomboly. Potom už odchádzame do hotela celý unavení, spokojní, šťastní a odhodlaní sa lepšie pripraviť na nejaký ďalší podobne krásny a dobre pripravený dlhý triatlon tak výstižne známy ako IRONMAN.
Šťastný výraz v cieli hovorí za všetko... :-)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára